Matematika nie je len o suchých vzorcoch v zošite a počítaní príkladov na tabuli. Niekedy sa zmení na fyzikálne laboratórium a výtvarný krúžok zároveň. Na jednej z našich hodín matematiky sme sa presne o to pokúsili – vzali sme do rúk nožnice, tvrdý papier, špagát a olovnicu, aby sme na vlastnej koži zistili, kde leží ťažisko nepravidelných tvarov.
Od teórie k praxi: Prečo je to vlastne výzva?
Keď máme štvoruholník, trojuholník alebo kruh, nájsť ich ťažisko je hračka – stačí nájsť priesečník ťažníc či uhlopriečok. Čo však robiť v prípade, že pred sebou máme nepravidelný n-uholník s bizarnými stranami a ostrými rohmi?
Vzorce by boli zložité a výpočty zdĺhavé. My sme sa však rozhodli pre elegantnejšiu cestu: prepojili sme geometriu s fyzikou.
Experiment, ktorý fungoval
Naša hodina pripomínala dielňu. Postupovali sme krok za krokom:
-
Vystrihli sme si tvary: Každý z nás si na výkres nakreslil vlastný, maximálne nepravidelný n-uholník a vystrihol ho.
-
Zavesili sme ho: Pomocou špendlíka sme tvar pripli na nástenku tak, aby sa mohol voľne hojdať v bode zavesenia.
-
Pustili sme olovnicu: K špendlíku sme pripevnili špagát so závaizím (olovnicou). Keď sa tvar ustálil, nakreslili sme čiaru presne tam, kde špagát prechádzal cez papier.
-
Zmenili sme bod: Postup sme zopakovali zasunutím špendlíka do iného vrcholu a opäť sme nakreslili zvislú čiaru.
A tu prišlo to čaro – bod, kde sa všetky nakreslené čiary pretli, bol ťažiskom nášho n-uholníka!
Najlepším dôkazom úspechu bolo, keď sme tvar položili na špičku prsta práve v tomto bode. Naše papierové výtvory zrazu vodorovne balansovali, akoby popierali gravitáciu.
Čo nám táto hodina dala?
Zistili sme, že matematika nie je len abstraktná veda, ale má priame uplatnenie v reálnom svete – či už pri navrhovaní budov, konštrukcii strojov, alebo tvorbe umeleckých diel.
Hodina ubehla rýchlejšie než zvyčajne a odchádzali sme z nej nielen s novými vedomosťami, ale aj s pocitom, že matematika vie byť riadna zábava.